Deň ľudských práv si študenti nášho gymnázia pripomenuli na výstave Ako sa z našich stali cudzí. Výstava mapuje konflikt na Balkáne v rokoch 1991- 1995, ponúka jeho konfrontáciu s rozpadom Československa a budovaním Európskej únie.
Jednotlivé panely hovoria o reťazi zla, ktorú spúšťa populizmus a nacionalizmus, približuje ich cez príbehy ľudí, ktorých zasiahla vojna. Beba Hadžić, Zijo Ribić, Rešad Trbonja ukazujú, kam vedie neznášanlivosť, delenie na MY a ONI, ale učia aj to, že s nenávisťou sa žiť nedá a v istom momente treba vedieť odpustiť a pozrieť sa bez negatívnych emócií do očí trebárs aj človeku, čo vám zavraždil celú rodinu. Zijo Ribić vysvetľuje počas besied s mladými: „ Keď prišiel ich veliteľ, díval sa mi do očí a ja jemu. Predstavte si to: keď hľadíte do očí človeku, ktorý vám vyvraždil celú rodinu, všetkých kamarátov, susedov... V tej chvíli mi všeličo preletelo hlavou, zúrivosť, nenávisť, odporné veci. Ale zároveň som v tom všetkom pocítil, že nesmiem a nebudem nenávidieť. Len keď človek odpustí, môže žiť ďalej normálnym životom, pretože s nenávisťou sa normálne žiť nedá. Nesmiete dovoliť, aby vám niekto klamal, že nejaký národ je lepší alebo horší, ale pozerajte sa na každého človeka ako na človeka.“
Prínosom výstavy je, že ide o peer projekt. Výstavou sprevádzajú rovesníci (pre nás študenti to boli Akadémie EBG v Žiari nad Hronom), ktorí vďaka Centru pre európsku politiku absolvovali cestu do Vukovaru, Tuzly, Srebrenice, Sarajeva a mali možnosť hovoriť s pamätníkmi udalostí. Preto ich rozprávanie o vojnových udalostiach nie je zamerané na fakty , ale na sprostredkovanie autentických zážitkov. Po komentovanej prehliadke sa mladí ľudia rozprávali o paralelách medzi Juhosláviou v 90-tych rokoch a dnešným Slovenskom. Vďaka mladým sprievodcom z EBG sme si uvedomili, že každý nesie „veľkú zodpovednosť za malý svet“, ktorý ho obklopuje.
Do galérie Ako sa z našich stali cudzí boli pridané fotografie.