Školský parlament pre Vás pripravil jedinečnú akciu v tajomnej atmosfére. Tešíte sa?

V dnešnej dobe mnohokrát zabúdame na dôležitosť našej histórie. Na dejiny ukrývajúce hrozné udalosti. Na čas, keď ľudia stratili svoju ľudskosť. Je to preto, že nám ich nemá kto pripomenúť, alebo len chceme pred krutou pravdou zatvárať oči? Čo sa stane, keď zabudneme? Edmund Burke povedal: „Kto nepozná históriu, je odsúdený na jej zopakovanie.“

Dňa 16. 10. 2024 sa na našej škole uskutočnila pietna spomienka na rodinu Šarköziovcov. Od ich upálenia v roku 1944 uplynulo 80 rokov. Pozvanie na spomienku prijalo mnoho významných hostí, medzi nimi splnomocnenec pre rómske komunity, Alexander Daško, zástupca Ústavu pamäti národa, Jerguš Sivoš, zástupkyňa EDUSOC, Katarína Csabayová, popredný slovenský etnológ - romista Arne Mann, sochár Fero Guldan,  či primátor nášho mesta, Mgr. Peter Antal. Viacerí z nich sa ujali slova a rozprávali o ľudskosti, empatii, spolužití. V smutnej atmosfére doplnenej tematickou hudbou zazneli teda aj veľmi silné slová. Po pietnej spomienke nasledovala prechádzka k pamätníku nachádzajúcemu sa na Slnečnej stráni - mieste, kde sa tento smutný príbeh odohral.

„Uplynulo 80 rokov, keď 17. októbra 1944 nemecká jednotka, ktorá sa vracala z povstaleckého frontu pri Pitelovej, narazila na dva domy „cigánskej osady“ na Slnečnej stráni. Obývali ich hudobnícke rodiny. Obe odmietli evakuáciu do okolitých dedín a lesa, lebo s majoritou žili v korektnom vzťahu. Napriek tomu nemecká jednotka na konci vojny vyvraždila 24 členov z osady. Upálili ich zaživa. Keďže rodina chcela dokázať, že sú hudobníci hrali aj vtedy, keď dom bol už zapálený. Jedine 15-ročnej Margite Šarköziovej sa podarilo zachrániť útekom cez okno.“

Nebolo by správne opomenúť podnet, vďaka ktorému vzišla idea pietnej spomienky. Bola ním záverečná maturitná práca študenta našej školy, Samuela Solgu. Samo text spracoval v roku 2024 a poslal ho ako súťažnú prácu do súťaže EDUSOC - Odkiaľ som, poznajme sa navzájom. Tam zaujala viacerých členov poroty a hostí.

Vďaka súťažiam ako je EDUSOC či EUSTORY majú študenti možnosť pochopiť, aké udalosti často upadajú do zabudnutia. Pretože, načo je pamätník, ak nikto nepozná jeho príbeh? Pietna spomienka je dôkazom, že je dôležité o minulosti rozprávať a hlavne NEZABUDNÚŤ.

Text: Nataly Očovanová, IV.A

Foto: Rebeka Novodomcová, Septima

Do fotogalérie bol pridaný nový album MA BISTEREN – NEZABUDNEME!.

Dňa 2.10.2024 sme privítali ďalšieho absolventa našej školy - Rudolfa Rečla. Tento raz sa stretnutia zúčastnili seminaristi z fyziky. Rudolf totiž v súčasnosti pôsobí v Centre automobilového výskumu pre integrované bezpečnostné systémy CARISSMA v Nemecku. Podelil sa s nami o svoju cestu od gymnaziálneho štúdia, cez vysokoškolské a doktorandské štúdium až k súčasnej praxi. Jeho rozprávanie nám ukázalo ako sa humanitné smerovanie môže zmeniť na záujem o prírodné vedy a matematiku. Na gymnáziu bol žiakom, ktorého bavil dejepis a najmä dokumentárne filmy z obdobia 2. svetovej vojny. Jeho ďalšie kroky však smerovali k hasičom a bezpečnosti.

Okrem podrobných informácií o štúdiu a mimoškolských aktivitách na Fakulte bezpečnostného inžinierstva v Žiline nás zaujal predovšetkým Rudolfov súčasný výskum. Práve sa zúčastňuje testov, pri ktorých skúma bezpečnosť posádky vozidla, záchranárov a hasičov pri horení batérie v elektromobile. Mali sme možnosť na videu pozorovať proces zapálenia i horenia batérie. Prekvapilo nás, aké je náročné jej hasenie i to, že zatiaľ nepoznáme spôsob ako naložiť s kontaminovanou použitou vodou. Načrtol i problematické hasenie v parkovacích domoch.

Ďakujeme Rudolfovi za návštevu a zaujímavú prednášku. Netrpezlivo očakávame výsledky, ktoré výskum prinesie, keďže aj my sa v budúcnosti budeme rozhodovať, akému typu automobilu dáme prednosť.

 

 Zuzana Wagnerová (OKTÁVA)

Do fotogalérie bol pridaný nový album Z gymnázia na vedecký inštitút.

S touto ideou prišli bývalé žiačky nášho gymnázia, Romana Burinová a Ivana Ivanová, oboznámiť študentov zvažujúcich štúdium humanitných predmetov. Predstavili úspešný príbeh ich kariéry, ktorým dokázali, že študovať spoločenskovedné predmety sa oplatí. Stačí spraviť len krok navyše a naše životy môžu nabrať úplne zaujímavý smer.

Romana aj Ivana boli aktívne už počas gymnaziálnych štúdií. Písali eseje, súťažili, venovali sa mimoškolskej činnosti. Obidve, ako výborné študentky, mali možnosť podať si prihlášku kamkoľvek. Nakoniec obe vyštudovali obor Európske štúdiá na Masarykovej univerzite v Brne. Už na fakulte sa popri štúdiu venovali dobrovoľníctvu. Každú z nich toto „hobby“ zavialo niekam inam.

Romana počas štúdia absolvovala cez výmenu Erasmus pobyt v Sarajeve. Odvážne ponúkla svoj voľný čas slovenskej ambasáde v Sarajeve. Nečakala, kým ju niekto osloví. Proaktívne hľadala stáž a zaujímavú činnosť. Dnes je vďaka tomu súčasťou organizácie Člověk v tísni a pracuje na komunitných projektoch v meste Mostar.

Ivana sa už počas stredoškolského štúdia zapájala do esejistických súťaží, projektu detský ombudsman, vystúpila na žiackej konferencii o ľudských právach. To ju nasmerovalo k debate. Počas vysokej školy sa debatovaniu naplno oddala. Vďaka nemu spoznala mnoho inšpiratívnych ľudí, získala kontakty a cez ne sa venovala mnohým projektom. V súčasnosti je súčasťou siete slovenských dobrovoľníkov, pracuje pre Slovenskú debatnú asociáciu, Letnú akadémiu Discover a profesijne učí významné osobnosti viesť debatu, je súčasťou rôznych kampaní.

Na prednáške sme sa dozvedeli veľa informácií o štúdiu v Brne, Erazme, debate, stážach, dobrovoľníckych aktivitách či iných zaujímavých projektoch, ktoré nám môžu pomôcť spoznať samých seba a nájsť cestu, ktorou by sme sa chceli vydať. Stačí len neváhať a urobiť krok naviac.

Sme veľmi vďační Romane a Ivane za inšpiratívnu prednášku, ktorá nám predstavila, kam aj nás môžu zaniesť humanitné vedy.

Nataly Očovanová, IV.A

Do fotogalérie bol pridaný nový album Spraviť o jeden krok viac.