V dňoch 25.-28. októbra sme sa na pozvanie Inštitútu Terezínskej iniciatívy, s ktorým škola spolupracuje už 10 rokov, zúčastnili študijnej cesty v Lublinskej oblasti v Poľsku. Cieľom cesty bola návšteva memoriálov v Majdaneku a Belzeci, pietny akt pri pomníku zavraždených rómskych detí, prehliadka lublinského židovského gheta a seminár o stereotypoch a protirómskej politike v XX. storočí. Zároveň sme si cestou pripomínali pamiatku židovských obyvateľov Slovenska, ktorí zahynuli v Belzeci a Majdaneku.
Študijnú cestu spolu s učiteľmi absolvovali aj žiaci, rómsky aktivisti a lektori neziskových organizácií.
Mimoriadne silným bol pamätník v Belzeci, zobrazujúci dva svety: svet života a svet smrti. Jeden predstavený struskou, ktorá vytvárala dojem uhoľných polí, spálených tiel. Krížom cez ne viedol chodník, klesal pod miesto, kde ležali masové hroby, tam sú mená mŕtvych. Je ich toľko, že každý si vedel "vyskladať" krstné mená zo svojej rodiny. A po obvode poľa mŕtvych človek mohol čítať: Poprad, Žilina, Spišská Nová Ves... A medzi krajinami, ktoré vyslali transporty do Belzecu bolo Česko, Rakúsko, Poľsko, Slovensko.
Na seminári sme v ten deň hovorili o stereotypoch aj o zabudnutých tragédiách. Zaujal nás projekt Galérie G-8, v ktorom na veľkoplošných fotografiách zachytili známe rómske osobnosti v svojej každodennosti (vedec, umelec, politik, lekár...) a v prezlečení symbolizujúcom stereotyp (žobrák, trhan, veštica, mnohodetná matka...). Traumatizujúce boli príbehy z obdobia II. svetovej vojny, napríklad o rómskych deťoch, ktoré nechali v tábore zomrieť od hladu, o lekárskych experimentoch, hľadajúcich árijské prvky u Rómov. K pomníku utýraných a na smrť vyhladovaných detí smerovali podvečer naše kroky. S rómskymi aktivistami z Maďarska, Čiech a rómskymi deťmi z Chelmna sme zapálili sviečky a položili kvety k pamätníku.
Nasledujúci deň nás čakala ďalšia ťažká téma. Absolvovali sme komentovanú prehliadku koncentračného tábora Majdanek. Kráčali sme 6 km v obrovskej továrni na smrť. V Knihe smrti sme našli aj názov Slowacia-Slovakia. Na seminári sme v ten deň hovorili o pamätníkoch a spomínaní aj o zabudnutom holokauste a zabudnutých miestach holokaustu.
Podvečer sme absolvovali prehliadku židovskej štvrte v Lubline. Oddych nám priniesla komentovaná prehliadka historického mesta. Od ťažkých myšlienok nás oslobodil vynikajúci výklad Volodimira z Ukrajiny. Mal šarm a nezvyčajný dar humoru, aj lásku k mestu, ktoré ho prijalo za svojho. Lublin všetkých zaujal romantickými scenériami. Asi najväčšiu odozvu vzbudilo „oko“. Na pamiatku Poľsko-litovskej únie vytváralo spojenie medzi Viľnjusom a Lublinom v reálnom čase pomocou snímania kamerami. Ak ste zamávali v Lubline, videli ste, ako vám niekto na druhej strane odkýval, poslal úsmev alebo nejaké gesto. Ozaj milý a netradičný nápad.
Študijná cesta splnila svoj účel. Vrátili sme sa unavení, ale plní dojmov, námetov na premýšľanie, vyzbrojení emóciami aj študijnými materiálmi. Veríme, že ich múdro zužitkujeme.
Mgr. Zuzana Kohútová
Do fotogalérie bol pridaný nový album Po stopách holokaustu.