Na našom gymnáziu býva živo, no 11. mája 2017 to žilo o trošku viac, než inokedy. Klasický vyučovací proces pre študentov, ktorí sa v budúcnosti chcú uberať humanitným smerom, prišli oživiť ľudia z praxe. V priebehu štyroch vyučovacích hodín postupne predstavili rôzne témy. Najprv odborníci vo forme prednášky nadniesli problém, potom dali študentom priestor na otázky.
Ako prvý sa za katedru v prednáškovej miestnosti postavil starosta obce Slaská, pán Daniel Gelien. Mňa osobne ako poslucháča oslovil najmä jeho priateľský prístup a možnosť komunikovať menej formálne. Viacerým polichotilo, že nám, študentom, navrhol tykanie. Pán starosta Gelien sa nevenuje len vedeniu obce, je aj poslancom vyššieho územného celku BBSK. So študentmi diskutoval na tému transparentnosti v politike. Vysvetlil nám, aké povinnosti majú poslanci, najviac sa však venoval majetkovému priznaniu a dôvodom, prečo on svoje majetkové priznanie zverejnil. Ako povedal: „Prečo som to urobil aj keď som nemusel? Pretože voliči majú právo vedieť, či môj majetok zodpovedá príjmu...“
Odprezentoval nám portál politikaopen, kde môžeme nájsť takzvaných otvorených politikov, teda ľudí, ktorí nemajú čo pred svojimi voličmi skrývať. A aké otázky študenti Danielovi Gelienovi položili? Viacerých zaujímalo, či sa nebojí o svoje súkromie, keď sa pridal k politikaopen. Pán starosta odpovedal: „Ako verejný činiteľ strácam súkromie a tým, že zverejňujem nielen svoje majetkové priznanie, ale napríklad aj dlh našej obce, stav bankového účtu a pod., minimalizujem možné útoky na moju osobu.“
A ké sú ohlasy zo strany ľudí na to, čo zverejňuje? „Málo ľudí príde na úrad a pýta sa, dnes žijeme v dobe internetu a preto je lepšie, keď si ľudia nájdu na nete to, čo ich zaujíma. A ďalším plusom je, že ak náhodou predsa len príde k osobnému stretnutiu a komunikácii, tak tí ľudia už majú niečo načítané a vieme sa rýchlejšie posunúť o kus ďalej.“
Ďalšie dve prednášky boli venované súčasným dejinám. Našimi
hosťami boli historici Ústavu pamäti národa (ÚPN), páni Klubert a Dubovský. Na začiatok predstavili svoju materskú inštitúciu, jej poslanie, výsledky práce. Už pred prednáškou sa študenti dejepisného seminára zoznámili s dokumentárnym filmom Tiene barbarskej noci z produkcie ústavu. Začali sme nechronologicky, témou menej známou- históriou ČSR v 50-tych rokoch, zakčňovaním. Získali sme informácie o priebehu akcií K a R, ich dopade na cirkev. Dozvedeli sme sa o regionálnom kontexte- aj v našom blízkom okolí boli zlikvidované rehole františkánov v Kremnici a saleziánov v Žiari nad Hronom.
Na druhú prednášku sme čakali naozaj netrpezlivo. Kvôli nej nás účasťou podporili aj nedejepisári. Dotýkala sa témy, ktorá dnes hýbe slovenskou spoločnosťou- popravy prezidenta Slovenského štátu, Jozefa Tisa. Ak internetom kolujú rôzne fámy a konšpirácie, je dobré, že študenti našej školy mali príležitosť pýtať sa priamo odborníka.
Prednáška sa miestami menila na panelovú diskusiu. Pán Klubert bol veľmi trpezlivý. Odpovedal na otázky vážne, aj triviálne. Bez emócií predkladal fakty, hovoril o pohľadoch právnych, historických, morálnych, politických. Poukazoval na to, prečo práve táto udalosť polarizuje slovenskú spoločnosť. A čo zaujímalo študentov?
Napríklad to, ako je možné, že bol kňazom, poslancom a zároveň prezidentom? Odpoveďou bolo, že v HSĽS sa vypracoval na vysoké miesto, lebo bol vzdelaný. V čase, keď sa ujal moci, inteligencia Slovenska len vznikala, bolo málo tak vzdelaných ľudí, ako bol on. Tak sa stal autoritou. A Vatikán mu dal súhlas na pôsobenie ako kňaza a aj na vykonávanie politickej a štátnickej funkcie. Aj keď neskôr boli k svetským aktivitám na strane cirkvi výhrady.
Pod tlakom mediálnych informácií zaznela aj otázka: „Je pravda, že niektorým Židom udelil výnimky a tým ich zachránil pred deportáciami?“ Pán Klubert odpovedal:
„V rokoch 1938/39 protižidovské zákony podpísal, no za deportácie priamo nezodpovedal(neriadil ich). Známe sú jeho antisemitské prejavy, napríklad ten z Holíča. Hoci mal veľký vplyv, ktorý mohol využiť aby transporty zastavil,neurobil tak. Výnimiek udelil asi 20%. Udeľovanie výnimiek si použil na ochranu niektorých osôb, ktoré pôsobili v jeho blízkom okolí..
Padla aj otázka, prečo bol Tiso považovaný za otca národa. Tu pán Klubert vysvetlil, že ide o mýtus. Že aj počas jeho pôsobenia na poste prezidenta nebol všeobecne obľúbený. Dokonca v samej HSĽS mali voči nemu výhrady a takisto aj v cirkvi. K nekritickému obdivu prispela až jeho poprava a následná snaha vyhlásiť ho za martýra, čo sám Tiso umocnil svojim odkazom národu. Viacerých z nás zaujalo, že pán Klubert hodnotil snahu urobiť z neho vzor (cirkevný, politický) ako nezdravú a poukázal na iné osobnosti z radov cirkvi, ktoré by mali mať väčšiu úctu a autoritu. K nim patria napríklad sestra Zdenka, biskup Gojdič alebo Titus Zeman.
Chcela by som sa poďakovať v mene všetkých zúčastnených študentov ľuďom, ktorí si našli vo svojom nabitom programe čas a prišli medzi nás. Vďaka patrí našej pani riaditeľke, pánu profesorovi Sučanskému a pani profesorkám Debnárovej a Kohútovej za skvelé oživenie našich hodín.
Dominika Holicová, III.B
Do galérie Keď na horúce témy odpovedajú odborníci boli pridané fotografie.
