... ako jediná slovenská škola
V sobotu, 17. februára, keď sa pre väčšinu stredného Slovenska začali jarné prázdniny, dvojica študentov nášho gymnázia (Mirka Šarköziová- SEPTIMA a Andrej Hrmo- KVINTA) sa vydali na celodennú cestu do nemeckého mesta Mannheim, neďaleko Frankfurtu. Cieľom bola Medzinárodná konferencia s názvom ERI20th- Identita Európskych Rómov v 20. storočí. Konala sa od 17. do 21. februára v dvoch mestách Mannheim a Heidelberg. Pozvánku sme dostali, ako jediná zo slovenských škôl, od Terezínské iniciatívy, s ktorou už dlhšie obdobie spolupracujeme.
Po 18 hodinovej ceste, sme dorazili na hotel, kde sme sa začali zoznamovať s novými ľuďmi. O rôznorodosť ani prinajmenšom nebola núdza. Dorazilo množstvo mladých z rôznych národov- Česi, Rakúšania, Rumuni, Kosovčania, jeden Kostaričan a my- dvaja Slováci.
Na druhý deň ráno sme hneď po raňajkách začali workshopom- aby sme pochopili identitu rómskeho etnika. A začínal každý od seba. Ak máme chápať iných, musíme najprv pochopiť svoju vlastnú identitu. Nasledovali workshopy ako ,,definícia diskriminácie“ či anticiganizmus, ktoré boli spracované mimoriadne profesionálne, aj vďaka zanieteným a erudovaným historikom. Večer sme mali možnosť pozrieť si dokumentárny film Jožka o problematike koncentračného tábora v Letech. Mirka sa s informáciami o tábore stretla už na decembrovej konferencii v Prahe, pre mňa protagonista sprostredkoval viaceré nové informácie o tejto téme.
Na tretí deň sme sa skoro ráno vlakom vydali do mesta Heidelberg, ktoré je krajšie a historickejšie ako, mimochodom veľmi pekný, Manheim. Nachádza sa tu Múzeum rómskeho holokaustu. Expozíciou sme prešli veľmi zaujímavou a interaktívnou formou. Pri prehliadke sme my sami vysvetľovali určené pasáže, potom sa o nich diskutovalo. Po obede sme sa v múzeu zúčastnili diskusie s pozostalým obetí holokaustu. Tá nám poskytla množstvo nových pohľadov do súkromného života človeka, ktorého rodičia boli v koncentračnom tábore. Večer sme mali spoločný program- zábavu v kultúrnom centre so živou hudbou. Spievali a hrali melódie rôznych etník a všetci sa ozaj príjemne bavili.
Posledný deň bol najťažší, lebo sme museli skĺbiť balenie, workshopy a lúčenie s ľuďmi, ktorých sme si veľmi obľúbili. Možno sa vám tak podľa predchádzajúcich pasáží článku mohlo zdať, ale konferencia nebola len o workshopoch a prednáškach. Pomerne často, počas prestávok, sme nezáväzne a voľne diskutovali, spoznávali sa a vymieňali si skúsenosti. Navyše aj samotný program bol popretkávaný zábavnými aktivitami, pri ktorých sme si oddýchli od ťažkých tém. Lebo takou, bezpochyby, holokaust je. Mali sme čas aj na spoznanie okolia a vytvorenie nových priateľstiev.
A čo sme si z Nemecka doniesli? Množstvo zážitkov, priateľstiev, vedomostí aj skúseností, ktoré nám odovzdali historici a odborníci na danú tému. Máme motiváciu posúvať svoje poznatky ďalej a aj inšpiráciu, ako pokračovať v aktivitách, vďaka ktorým sme sa do Nemecka dostali. Ale čo je pre mňa osobne dôležité, máme hlavne víziu spoločnosti bez rasizmu a diskriminácie, ku ktorej by sme chceli smerovať. Urobíme pre to maximum, budeme šíriť myšlienky konferencie v našej škole aj v svojom bezprostrednom okolí. A veľmi obaja dúfame, že budeme mať možnosť zúčastniť sa aj ďalšej konferencie, ktorá sa uskutoční ešte tento rok v Maďarsku.
Andrej Hrmo, KVINTA
Do galérie Konferencia ERI20th v Nemecku boli pridané fotografie.