Stretnúť sa s človekom, ktorý chytal vojnových zločincov, pôsobil ako vyšetrovateľ v rôznych kútoch sveta od Rwandy po Bosnu je výnimočné. Vyšetrovateľ OSN, Vladimír Dzuro, cestu z New Yorku do Bratislavy nemeria často. Aj preto sme veľmi radi využili pozvanie Kamila Sládka z Centra pre európsku politiku, s ktorým škola už viac rokov spolupracuje, a 12. decembra sme vycestovali do Bratislavy.
Deň pred odchodom sme sa dozvedeli milú správu, že s vyšetrovateľom sa stretneme nielen na prednáške pre verejnosť v Goethe inštitúte, ale že si našiel hodinu čas na rozhovor len so študentmi nášho gymnázia. Bolo to niečo mimoriadne.
Na stretnutie sme sa poctivo pripravili - na hodinách dejepisu sme si vysvetlili okolnosti rozpadu Juhoslávie, priebeh vojny, hovorili sme o Vukovare, Srebrenici, koncentračných táboroch na území Chorvátska, Bosny na konci v 90-tych rokov, o nevinných civilných obetiach. Pýtať sa totiž vie len ten, kto má už nejaké informácie. Listovali sme si v knihách Vladimíra Dzura Vyšetrovatel, prečítali komiks Démoni balkánské války.
Stretnutie nikoho nesklamalo. V každom z dvadsiatky zúčastnených zanechalo hlbokú stopu. Študentom sa páčil spôsob, akým sa s nimi pán Dzuro rozprával, trpezlivosť, s akou odpovedal, ako sa snažil dať odpoveď aj na problémy, o ktorých ešte kvôli mlčanlivosti nesmie rozprávať - napríklad o tom, či bude vyšetrovať aj zločiny na Ukrajine.
Veľmi v nás všetkých zarezonovala otázka hoaxov a mediálnych manipulácií, ktorých dôsledkom bola nenávisť a vraždenie civilistov, aj myšlienka, že dôkazová nedostatočnosť v procese sa napraviť dá, ale klamstvá „v prospech spravodlivosti“ nie.
Po stretnutí, na nasledujúci deň, poslal vyšetrovateľ Vladimír Dzuro osobný pozdrav našim študentom: „Moc si vážím toho, že do Bratislavy přijeli a že si se mnou povídali. Přijet, sedět a mlčet přeci nemá cenu. A pokud bych mohl zopakovat jednu radu, co jsem jim již dal: pro úspěch v dnešní době je nutna perfektní angličtina a určitý stupeň tvrdohlavosti v tom jít si za svím pozitivním cílem. Všem Vám moc držím palce.“
Študenti zase napísali krátke reflexie zo stretnutia. Poslali sme ich do Centra pre európsku politiku, aj Vladimírovi Dzurovi osobne. Aj v nich dosvedčili, že vycestovať kvôli stretnutiu sa oplatilo. Tu je niekoľko postrehov žiakov:
„Mne osobne táto prednáška dala iný pohľad na vojnové udalosti. Bolo to veľmi zaujímavé - pán Dzuro sa dobre počúva. Obdivujem ho, že dokáže robiť túto prácu.“
...
„Podľa mňa je dobré hovoriť o vojnových zločinoch. Dovčera som nevedel, čo vlastne vojnový zločin je. Dôležité je, aby sa nielen prišlo na definíciu, čo tento pojem znamená, ale hlavne na to, prečo prichádza k páchaniu týchto zločinov. Uvedomil som si, akú silu majú dezinformácie a čo môžu spôsobiť.“
...
„Prednáška bola pre mňa veľmi dobrá skúsenosť. Ukázala mi tvár vojny, akú sme nepoznali. Prinútila ma zamyslieť sa nad vecami a perspektívami, o ktorých som dovtedy neuvažovala. Debatu s pánom Dzurom pred prednáškou som si veľmi užila, páčil sa mi spôsob, akým nám odpovedal.“
...
„Prednáška vo mne vzbudila veľa rôznych pocitov. Počúvať ju nebolo ľahké. Uvedomila som si, aká by som mala byť vďačná za život, ktorý žijem a ako ľahko prichádza zlo. Určite by som ju odporučila mojim rovesníkom.“
...
„Slová pána Dzura zanechali vo mne hlbokú stopu. Je veľmi dôležité, aby sme o podobných udalostiach hovorili. Zarazilo ma, koľko nevinných bolo zabitých, koľko vojnových zločincov bolo nedostatočne potrestaných, dokonca žijú na slobode.. Ďakujem za túto možnosť. Bolo úžasné sa s pánom Dzurom stretnúť, ak by ešte bola taká možnosť, isto ju využijem.“
...
„Prednáška bola zaujímavá, ale v mnohom znepokojujúca. O mnohom budem premýšľať.“
...
„Mňa najviac oslovil príbeh chlapca s baterkami. Pre mnohých je dívať sa vo filme alebo správach na mŕtvych „obyčajné“. Možno ich poľutujeme. Ale ak sa jedná o človeka, ktorého poznáme, uvedomíme si, aké hrozné zlo je. Naša generácia by sa mala naučiť, poznať zlo, snažiť sa, aby sa neopakovalo. Oslovila ma myšlienka, že „doba sa nerobí sama...robia ju ľudia.“
...
„Prvý z dôvodov, prečo bola prednáška dôležitá, je povedomie. Väčšina ľudí nepočula o vojne na Balkáne. Osobne som ju vnímala, ako diery v stenách domov, ktoré mi ocino ukazoval prstom. Potom som o vojne počula na geografii, dozvedela som sa o genocíde v Srebrenici. Mala som veľa otázok. Väčšinu odpovedí som získala na prednáške. Dívala som sa na fotky, ako zábery z filmu, ale bola to realita, že toto sa dnes deje v Ukrajine. Bolo to silné. Občas mi zovrelo žalúdok. Ale možno toto ľudia potrebujú, aby im otvorilo oči, aby si určili priority, aby zistili, že ich malé rozhodnutia môžu mať veľkú váhu. Myslím tým napríklad aj to, komu „hádžeme hlas“ vo voľbách. Lebo aj jeden má váhu. Alebo zdieľanie dezinformácií na internete. Možno ich nahlasovanie môže byť naším malým hrdinským činom. Lebo sme sa od pána Dzura dozvedeli, ako jedna fake news môže spôsobiť smrť stoviek ľudí. Nechcem strašiť, len povzbudiť k aktivite tých, ktorým záleží na tom, ako sa budeme mať o pár rokov.“
...
„Bolo dôležité počúvať o vojne v Juhoslávii dnes, keď beží konflikt na Ukrajine. Lebo mnohí stále „neveria“, udalosti zľahčujú, spochybňujú. A pritom je to reálne, nejde o dobrodružný film. Uvedomila som si, akých strašných vecí sú ľudia schopní. Bolo to veľmi zaujímavé rozprávanie, myslím, že nad ním budem ešte dlho premýšľať.“
...
„Je dôležité, pozrieť sa na veci v súvislostiach a formou, ktorá je nám zrozumiteľná. Zážitky a skúsenosti z prvej ruky sú najdôležitejšie, sú autentické. Uvedomila som si dopad traumatických situácií na človeka, potrebu vysporiadať sa s prežitým. Že nie každému sa to podarí.
Takúto prednášku by mali absolvovať ľudia na dôležitých postoch, politici a mladí ľudia- aby premýšľali. Pre mňa bol najsilnejší moment vystúpenie Ukrajinky Kati- reakcia na počuté od človeka, ktorý je dnes zasiahnutý vojnou. Na to, ako sa stále nepoučíme, že vojna nie je pasé.“
...
„Účasť na prednáškach o novodobej histórii, o kontroverzných témach, pokladám za veľmi dôležitú preto, aby sme ako jednotlivci boli schopní pochopiť a vnímať problematiku zblízka, „osobne“, aby sme sa dokázali poučiť z tieňov minulosti.
...
Prednášky akou je tá, ktorej sme sa zúčastnili dňa 12.12. 2022 venovaná konfliktu na Juhoslávii a vojnovým zločinom, sú dôležité. Ponúka pohľad vojnu, ktorá zasiahla životy súčasných ľudí a jej odkaz dodnes prenasleduje zainteresované štáty. Ak má predom človek primerané poznatky k danej tematike, tak prednáška k nim dokáže pridať reálne príbehy a emócie ľudí zatiahnutých do konfliktu a zmeniť pohľad danej osoby na celú tému. Už sa nejedná len o dejepisné udalosti, ale o príbehy a životy skutočných ľudí. Pohľad na masové hroby a bezohľadnosť niektorých jedincov motivuje človeka čo najmenej, čo i len slovami, prispievať k nálade, ktorá vedie k takémuto konaniu. Zároveň ukazuje, že aj vojna má svoje pravidlá a ich porušenie by malo byť, v medziach zákona, potrestané. Na konci sa zakotví v človeku presvedčenie, že je potrebné urobiť všetko pre to, aby k ďalším udalostiam, ako boli tie na Ovčare vôbec nedošlo.
Mgr. Zuzana Kohútová
Do fotogalérie bol pridaný nový album Poučme sa z minulosti.
