Napriek nie veľmi peknému počasiu sme sa v utorok 26. 6. 2018 odhodlali vyraziť za liptovským dobrodružstvom. Cesta cez Donovaly bola krátka, ale o to dramatickejšia. Ani žalúdočné problémy niektorých z nás, drobný dážď, množstvo kolón a prísna cestná kontrola policajtov nás neodradila a o desiatej sme už stáli pred pavilónom Motýlej záhrady v Liptovskom Trnovci.
Videli sme rôzne druhy motýľov, larvy aj kukly a mnohým z nás motýle pristáli rovno na ruke alebo na hlave. Boli krásne a my sme sa s nimi fotili, fotili, fotili...
Ďalšia zastávka bola kontaktná ZOO – dojmy máme rôzne. Mnohé zvieratká sme si mohli pohladkať, pohrať sa s nimi, nakŕmiť ich pripraveným krmivom. Mrzelo nás, že s medveďmi a levmi nám to ošetrovatelia nedovolili, škoda. Ale zase – šelmy sú šelmy, to sme chápali, aj keď vyzerajú ako plyšáky.
Prestávka cez obed nesmela chýbať – bez McDonaldu žiaden výlet nie je výlet. Keď sme zjedli všetko čo mali, (a boli by sme pojedli aj to, čo nemali), vyrazili sme na plavbu loďou po Liptovskej Mare.
Loď na Mare sa nemohla volať inak ako Mara. Keď sme sa na Maru nalodili, aj počasie pochopilo, že je jeho povinnosťou nám plavbu spríjemniť a konečne vyšlo slnko. Takže sme si to užili, obzerali okolitú prírodu a na diaľku z paluby sme tipovali, ktorý z tých kopcov, čo vidíme, je Chopok, Ďumbier, Choč... a zase sme sa fotili, fotili, fotili.... Kapitán bol milý. Niektorí odvážlivci si vyskúšali, ako sa kormidluje takáta loď. Iní sa zase obávali, aby z Mary nebol Titanic. Ale nebol.
Keď sme opäť stáli na pevnej zemi a slniečko stále hrialo, ani sa nám nechcelo ísť domov. Polihovali sme na tráve pri vode a vyhrievali sme sa, podaktorí skúšali, aká je voda a zopár sa nás aj kúpalo – niektorí dokonca aj nedobrovoľne.
No čas bežal a tak sa bolo treba vydať sa na spiatočnú cestu. Tá ubehla rýchlo a my sme zase doma a na liptovské dobrodružstvo už budeme len spomínať.
Prima a Sekunda
Do galérie Liptov - PRIMA a SEKUNDA boli pridané fotografie.