7.12.2018

Sloboda nie je samozrejmosť

V piatok, 7. decembra, absolvovala II.B pilotný ročník pochodu Ahoj, Európa. Organizuje ho Centrum pre európsku politiku. Opäť sme urobili niečo, čo učí o hodnotách viac, než učebná látka.

Čo bolo cieľom "Ahoj, Európa"? V prvom rade sme si chceli pripomenúť, že sloboda nie je samozrejmosť, spomenúť si na december 1989, keď sa otvorili hranice a ľudia sa pešo vybrali smerom z Bratislavy do Hainburgu. Dlhou reťazou sme spojili v piatok a sobotu miesta od Užhorodu cez Prešov, Tisovec, Žiar, Sereď, Bratislavu po Brno. Každá zúčastnená skupina našla v mieste svojho bydliska symbol totality a na toto miesto sa vybrali pripomenúť si, čím je dôležité dodržiavanie ľudských práv a hodnôt demokracie. Účastníci na vlastné oči videli, kam smeruje, ak sa ľudia vzdajú slobody.

Pre nás sa symbolom takejto straty stala obec Horné Opatovce, ležiaca pár kilometrov od Žiaru nad Hronom. Tu totalita zobrala ľuďom domov.

Počasie nám príliš neprialo. Bolo sychravo, vlhko zaliezalo pod kožu, spravádzala nás hmla, mrznúce mrholenie. Často by sa namiesto topánok viac hodili korčule. Kráčali sme ku kostolu, ktorý pozná "od cesty" každý, ale nebol tam takmer nik z 30 účastníkov pochodu. Prvé, čo mnohých udivilo, bola majestátnosť stavby. Mnohí ho porovnávali s kostolmi v ich obci a neverili, že zaniknutá obec mohla mať toľkých veriacich. V kostole sme si dali krátku prednášku o osudoch Horných Opatoviec, výstavbe a prestavbách kostola aj o jeho "návrate do života".

Ďakujeme nášmu p. farárovi, Jozefovi Cerovskému, za pomoc, sprievod aj množstvo informácií. Mgr. Cerovský nás naučil pár zaujímavostí o akustike chrámov (Kostol sv. Vavrinca má vraj jednu z najlepších v regióne). Od teórie bol len krôčik k praxi- najprv sme pokrikovali, tlieskali...A potom sme si zaspievali  200 ročnú Tichú noc aj iné vianočné... 

Osudy tohto krásneho miesta sú viac, než smutné. Exhaláty a prach zo starej, neekologickej výroby hliníka, nepriaznivý smer vetra  nesúci všetok jed k Opatovciam. Do roka mŕtve včelstvá...a potom chorí ľudia. V roku 1969 obec vysťahovali, pôvodné obydlia od cintorína oddelila rušná cesta. Ľudia prišli o domy - vysťahovali ich na sídlisko. Degradáciu miesta ukončila skládka odpadu, ktorá sa aj dnes tlačí takmer ku múrom kostola.

Ťažko sa skladal pred očami obraz miesta, ktoré ľudia kultivovali od 11. storočia na to, aby ho v 20. storočí úplne zničili. Zánik obce zavŕšilo umiestnenie smetiska do tejto lokality.  Ako vyzerá ekologická výchova v praxi? Jedno z dievčat, dívajúc sa na smetisko povedalo: "Tak na toto si spomeniem vždy, keď budem niečo hádzať do smetného koša." Možno by takéto vychádzky naštartovali lepšie pochopenie histórie, zlepšili by triedenie a recykláciu odpadu... Ak pamiatkou na "temný stredovek" je budova chrámu, budú pamiatkou na skvelé 20. storočie opustené budovy a hora smetí?

Do galérie Ahoj Európa! boli pridané fotografie.