• Prvá návšteva na onkológii

        •  Anjeli a čerti z nášho gymnázia

          na detskej onkológii 

          Keď z úst doktora zaznie RAKOVINA, mnohým toto jediné slovo zmení celý život. Tí, čo sa s ňou nestretli, majú dojem, že sa ich netýka. Ochorenie najbolestnejšie vplýva na malé deti, ktoré nechápu, čo sa s nimi deje, prečo musia podstupovať zložitú liečbu, prečo musia byť osamelé v nemocnici a prečo  nemôžu byť ani len na Vianoce doma...

          Preto sme sa my, študenti Gymnázia Milana Rúfusa v Žiari nad Hronom, rozhodli aspoň trošku spríjemniť, ich pobyt v nemocnici na onkologickom oddelení.

          Žiaci sexty a kvarty si nacvičili krátku zimnú rozprávku, tercia a druháci pomohli tvorbou milých, ručne vyrobených darčekov. Keď nastal deň D, všetci sme sa obávali, ako ho zvládneme.

          Deti, ktorým to zdravotný stav dovolil, sa prišli pozrieť na naše predstavenie. So záujmom nás privítali malí pacienti z pediatrie, chirurgie... Detská radosť nám dodala energiu a striasli sme trému. Po predstavení sme našim malým kamarátom porozdávali časť z pripravených darčekov. Náramky priateľstva sme ochotne priviazali o rúčky nových priateľov. Potom dvaja z nás, čert a anjel, zavítali aj na onkologické oddelenie, aby potešili tých, ktorí prísť nemohli.

          Stretli sme sa tu s úžasnými, komunikatívnymi deťmi aj tínedžermi. Aj napriek chorobe nás milo privítali. Obrovskú radosť nám spravil malý štvorročný chlapček, ktorý bol taký nesmierne rád, že sme na oddelení, že nás skoro ani nepustil k ďalším deťom. Ukazoval nám svoje hračky, omaľovánky a dokonca sa chcel s nami aj odfotiť.

          A my sme museli pokračovať...Zlatý bol Tiborko, ktorý je na oddelení už pol roka sám. Bol vďačný za akúkoľvek spoločnosť, hoci aj čerta. Na inej izbe si dievčatko spolu s  maminou vyrábalo vločky z papiera a dúfalo, že si ich bude môcť doma zavesiť na svoj vianočný stromček...

          Veríme, že aj tým starším sme spestrili deň a potešili ich drobnosťou. Napriek tomu, že mnohí sa kvôli liečbe cítili zle, vedeli nám poďakovať krásnym úsmevom. A my, keď sme odchádzali, sme sa tešili z toho, že sme pomohli. Na začiatku celej akcie sme sa báli, že po predstavení v nemocnici budeme smutní, ale naopak, pocítili sme prílev energie. Radi by sme sa k deťom na onkológiu vrátili znova.

           

           V aktivitách dobrovoľníci pokračujú i naďalej. Spolupracujeme s OZ Svetielko nádeje. Poďakovanie za spoluprácu tu.