• Integrácia žiakov a poruchy učenia

        • Informácie pre integráciu žiakov a poruchy učenia

          Stránka je venovaná hlavne rodičom. Dozviete sa tu základné informácie z oblasti integrácie - čo je integrácia, akí sú to žiaci so ŠVVP, aké poruchy učenia môžeme u žiakov zistiť a tiež dôležité stránky k tejto problematike.

          Základné pojmy

           

          Žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami /ďalej ŠVVP/:

          je žiak s mentálnym, telesným, sluchovým alebo zrakovým postihnutím, žiak zdravotne oslabený a chorý, žiak s narušenou komunikačnou schopnosťou, žiak s autizmom, žiak s vývinovými poruchami učenia alebo správania, žiak s poruchami psychického alebo sociálneho vývinu a žiak intelektovo nadaný.

          Integrovaný žiak:

          je žiak so ŠVVP, ktorý bol prijatý, alebo je študentom strednej školy, na základe písomnej žiadosti rodiča a písomného vyjadrenia (odporúčania) zariadenia špeciálnopedagogického poradenstva.

          Proces integrácie:

           

          1. Ak má žiak určité problémy a nedostatky v učení, triedny učiteľ a výchovný poradca odporučí rodičovi návštevu špeciálnopedagogickej poradne Krajskej pedagogicko-psychologickej poradne v Banskej Bystrici.
          2. Na základe diagnostiky školského psychológa a odporučeniach špeciálneho pedagóga, môže rodič podať písomne žiadosť o integráciu svojho dieťaťa riaditeľovi školy.
          3. Ak je žiak evidovaný ako integrovaný, škola mu vypracuje povinnú dokumentáciu a zabezpečí špecifické úpravy organizácie vyučovania podľa odporúčania poradenského zariadenia.
          4. Žiak so ŠVVP s intelektom v norme postupuje podľa učebných osnov a učebných plánov SŠ.
          5. Pre žiakov so ŠVVP sa pri hodnotení a klasifikácii postupuje podľa Metodického materiálu k hodnoteniu a klasifikácii žiakov so ŠVVP na stredných školách.
          6. Maturitná skúška pre žiakov so ŠVVP (integrovaných) - ak je žiakom posledného ročníka SŠ,  podáva do 30. septembra písomnú žiadosť riaditeľovi školy o úpravu maturitnej skúšky. Úpravu maturitnej skúšky upravujú vyhlášky MŠ SR (www.statpedu.sk/maturita).

           

           

           Poruchy učenia treba podchytiť včas, aby dieťa v škole netrpelo

           

           Deti trpia i poruchami učenia Za náhlym zhoršením prospechu nemusí byť vždy len lajdáctvo

           

          Mnohým rodičom môže radosť zo svojho školáka pokaziť zistenie, že ich dieťa trpí niektorou z porúch učenia. Narušenú schopnosť až neschopnosť naučiť sa čítať, písať alebo počítať zisťujú špeciálni pedagógovia u stále rastúceho počtu detí.

           

          Problémy s učením má päť až desať percent žiakov. Dôležité je takéto dieťa čo najskôr podchytiť, aby mu odborníci mohli pomôcť jeho poruchu kompenzovať. Učitelia na bežných školách však stále nemajú dostatok informácií ako rozpoznať, že niektorý z ich žiakov je postihnutý istou dysfunkciou. Aj s ňou však môže byť dieťa v živote úspešné, o čom svedčia príklady dyslektikov Alberta Einsteina či Thomasa A. Edisona. percentách. Nárast počtu takýchto detí je spôsobený najmä zlepšenou diagnostikou. Napriek tomu sa im však stále nevenuje dosť pozornosti. 


          V posledných rokoch pribúdajú deti s rôznymi poruchami učenia. Podľa odborníkov má problémy s čítaním, písaním či počítaním päť až desať percent školákov, európske štatistiky hovoria až o dvadsiatich.

           

          Rodičia mnohých školákov už zažili nepríjemné prekvapenie, že ich dieťa nezvláda školu podľa ich predstáv alebo si náhle zhoršilo prospech v niektorom z predmetov. Najčastejšie išlo o písanie, čítanie alebo matematiku. Nemusí sa za tým skrývať lajdáctvo či nedostatočná inteligencia, ale môže ísť, a čoraz častejšie aj ide, o niektorú z porúch učenia, o dysfunkciu. Práve v týchto predmetoch sa totiž prejavuje najčastejšie. Je veľmi ťažké zistiť u dieťaťa nejakú dysfunkciu ešte predtým, ako príde do školy. Akýmsi náznakom, nie však smerodajným, by mohol byť fakt, že sa dieťa odmieta zaoberať grafickou činnosťou. Ak rodič nemá v tomto smere isté vzdelanie, podľa psychologičky Špeciálno-pedagogickej poradne pri Špeciálnej ZŠ a MŠ v Žiline Gabriely Puškárovej len málokedy zistí, že nie je niečo v poriadku.

           

          Dôležité je včasné zistenie

          Podľa odborníkov netreba podceniť akékoľvek podozrenie a odporúčajú obrátiť sa na niektorú zo špeciálno-pedagogických poradní. „Je dôležité včas, ešte v prvom, druhom ročníku tieto dysfunkcie podchytiť. Ak sa na to príde, povedzme, u šiestaka, vtedy je už oveľa náročnejšie poruchu naprávať,“ konštatovala špeciálna pedagogička Jana Sotáková. Už na konci prvého ročníka, keď žiaci už ako-tak čítanie zvládajú, možno spozorovať, či má niektoré z detí problémy spájať hlásky do slabík a slabiky do slov. V žiadnom prípade však netreba hneď rodičov strašiť s tým, že ich dieťa je dyslektik. Za jeho problémami sa môže skrývať nedostatočná zrelosť, množstvo vynechaných hodín, ale i zanedbávanie domácej prípravy. Ak už však odborník určí niektorú z dysfunkcií, pre rodičov je to často veľká rana a sklamanie.

          Učitelia nie sú pripravení

          Jednou zo škôl, ktoré takúto triedu majú, je i ZŠ na Ulici Československej armády v Plešivci. Podľa zástupkyne riaditeľa Júlie Fazekasovej je najväčším pozitívom dosiahnutie pocitu spolunáležitosti medzi žiakmi. „Dospeli sme k tomu, že aj žiaci s poruchami učenia považujú našu školu za svoju,“ uviedla Fazekasová.
          Školáci s dysfunkciami učenia si vyžadujú individuálny prístup, ktorý im však učitelia v bežných základných školách nedokážu venovať. Nielenže ešte stále pretrvávajú problémy s dostatkom podkladov pre zostavenie individuálneho učebného plánu, ale jednoducho na takto hendikepované deti nemajú čas. „Klasickí učitelia nemajú dosť informácií, ako sa jednotlivé dysfunkcie prejavujú a už vôbec nie, ako sa naprávajú,“ poznamenala Sotáková. Riešením sú špeciálne triedy, kde sa žiakom s poruchami učenia venuje odborník. Ani tie však nie sú spásonosné, najmä, ak sa v triede stretnú školáci s rozličnými dysfunkciami.

          Čo by mali robiť rodičia

          • Všímať si správanie dieťaťa, najmä jeho prípadné problémy v niektorých predmetoch.
          • V spolupráci s učiteľom pri prvom podozrení navštíviť špeciálneho pedagóga, ktorý dieťa vyšetrí.
          • Po diagnostikovaní niektorej z vývinových porúch treba po porade s odborníkom vybrať pre dieťa vhodnú školu či zvážiť jeho integráciu do bežnej školy.
          • Pravidelne navštevovať špeciálneho pedagóga.
          • Nevyhnutná je systematická a dlhodobá práca s dieťaťom doma. Niekedy to môže znamenať aj niekoľko rokov.
          • Vyvarovať sa toho, aby sme všetky školské neúspechy dieťaťa pred ním ospravedlňovali jeho poruchou. Dieťa sa uspokojí a v škole často poľaví.

           

          Úspešní môžu byť aj dysfunkční ľudia

          „Poznám viacerých dyslektikov, ktorí sa uplatnili v bankách a na ďalších lukratívnych pozíciách,“ hovorí Jana Sotáková. Potvrdzujú to i príklady z histórie, keď poruchou čítania trpel napríklad vynálezca žiarovky Thomas A. Edison, tvorca teórie relativity Albert Einstein, spisovateľka Agatha Christie, renesančný maliar a vynálezca Leonardo da Vinci alebo aj viacnásobný britský premiér Winston Churchill.
          Oproti minulosti nastal veľký posun, pretože takéto deti už nie sú odpisované a kategorizované ako slabí žiaci. Hoci je jasné, že napríklad dyskalkulik sa nikdy nestane matematikom, stále mu zostáva dostatok iných možností, kde by mohol byť úspešný. Deti s dysfunkciami sú totiž priemerne až nadpriemerne inteligentné a zvyčajne majú talent pre niektorý iný odbor. Na trhu práce môžu svoj hendikep kompenzovať inými vlastnosťami, ako sú cieľavedomosť, tvorivosť či zodpovednosť. Ich zamestnávatelia to často veľmi ocenia.
          Cieľom odborníkov je naučiť školáka s poruchou učenia, aby ju nejakým spôsobom kompenzoval a mohol sa tak ďalej v živote uplatniť. Ak si dieťa nájde svoj štýl, môže fungovať bez väčších problémov. Pomáhajú mu k tomu aj rôzne pomôcky, dysgrafikom napríklad diktafón, dyskalkulikom matematické tabuľky.

          Aké dysfunkcie poznáme

          • ​Dyslexia - porucha schopnosti čítať. Deti nerozlišujú jednotlivé hlásky, zamieňajú si ich a ťažko spájajú    do slabík a tie zasa do slov. Spolu s dysgrafiou najrozšírenejšia porucha.
          • Dysgrafia - porucha schopnosti napodobniť tvary písmen, neschopnosť naučiť sa písať. Písmo môže     byť až nečitateľné, žiak nie je schopný si zaznačiť učivo v písomnej podobe. 
          • Dysortografia - porucha schopnosti naučiť sa základné pravidlá pravopisu. Dieťa nepočuje mäkčene, dĺžne, konce slov alebo viet. Nevzťahuje sa na chybné písanie ypsilonu.
          • Dyskalkúlia - porucha matematických schopností. Žiaci majú problémy s osvojením číselných znakov. Ich počet v poslednom období rastie.
          • Dysmúzia - nedostatok alebo strata zmyslu pre hudbu. 
          • Dyspraxia- porucha schopnosti naučiť sa vykonávať zložité úkony. Spolu s dysmúziou patrí medzi menej závažné poruchy. Možno hovoriť skôr o menej šikovných deťoch.

           

          Materiály k tejto problematike nájdete na nasledových stránkach: 

           

          www.statpedu.sk    - integrácia

          www.modernaskola.sk

          www.predys.szm.sk

          www.dys.sk

          www.nasarodina.sk

          www.vudpap.sk

          www.pistalka.sk

          www.vincejova.szm.sk

           

          Neviete na koho sa máte obrátiť o pomoc. V prvom rade je to triedny učiteľ, výchovný poradca a školský psychológ. Ale mám tu pre Vás aj stránky, ktoré Vám môžu hneď pomôcť vyhľadať toho správneho odborníka:

           

           

          www.icm.sk

          www.linkadeti.sk

          www.mamatata.sk